Brent sa v stredu 19. februára 2026 obchoduje okolo 71,5 USD za barel, WTI okolo 66,3 USD. Za rastom stojí jeden hlavný dôvod: trhy sa boja, že napätie medzi USA a Iránom môže narušiť prepravu ropy cez Hormuzský prieliv – najdôležitejšiu ropnú tepnu sveta. Čo sa presne deje, čo to znamená pre ceny na pumpách a čo sledovať v najbližších dňoch?
V priebehu predchádzajúcich dní sme pri negatívnych správach videli jednorazové skoky o 4 – 4,6 % – typická reakcia trhu na geopolitické šoky.
Hormuzský prieliv je úzka morská úžina medzi Iránom a Ománom – a zároveň najdôležitejšie hrdlo celej globálnej ropnej logistiky. Odhaduje sa, že ním prechádza okolo 30 % svetového námorného exportu ropy, teda zhruba 13 miliónov barelov denne.
Pre obchodníkov s ropou to znamená jediné: ak existuje hoci len náznak, že táto trasa môže byť narušená, okamžite rastú ceny – pretože nie je ľahké ani rýchle nájsť alternatívnu cestu pre také obrovské objemy.
Iránske námorníctvo v polovici februára vykonalo ostré vojenské cvičenia priamo v oblasti Hormuzského prielivu a dočasne obmedzilo prepravu v časti koridoru. Šlo o niekoľkohodinové obmedzenie – fyzicky sa dodávky takmer nezastavili – ale samotná správa stačila na to, aby trhy okamžite zareagovali výrazným skokom cien ropy.
Ropa totiž reagujena správy, nie iba na fyzickú realitu. Obchodníci „poisťujú" riziko nákupom futures kontraktov a tým tlačia ceny nahor ešte skôr, než sa čokoľvek reálne stane.
Analytici hovoria o tzv. risk premium – rizikovej prirážke, ktorú trh pripočítava k „základnej" cene ropy kvôli geopolitickej neistote. V prípade napätia okolo Hormuzu sa odhaduje na 4 – 7 USD za barel. Inými slovami: bez tohto napätia by Brent bol dnes niekde o päť dolárov nižšie.
Ak by sa situácia vyhrotila – dlhšia blokáda, útoky na tankery, priamy vojenský konflikt – analytici pripúšťajú, že ropa by mohla smerovať do pásma 80 – 90 USD a viac. Bloomberg New Energy Finance dokonca v januári 2026 modeloval scenár, v ktorom by ropa pri vážnejšom iránskom konflikte mohla koncom roka dosiahnuť až 91 USD za barel.
Situáciu komplikuje to, že paralelne s vojenskými cvičeniami prebiehajú aj nepriame rokovania USA–Irán o jadrovom programe v Ženeve. Trh teda balancuje medzi dvoma scenármi:
Kým nie je jasné, ktorý scenár zvíťazí, ceny zostanú citlivé na každú novú správu z regiónu. Práve to vysvetľuje veľké denné výkyvy, ktoré sme pozorovali v uplynulých dňoch.
Pohyb ceny ropy sa na čerpacích staniciach prejaví s oneskorením – typicky v horizonte dvoch až štyroch týždňov, podľa nákupnej politiky rafinérií a distribútorov. Ak Brent zostane dlhšie nad 70 – 72 USD, môžeme v nadväznosti očakávať mierny tlak na zdraženie benzínu a nafty.
Hormuzský prieliv je najužšie hrdlo celej globálnej ropnej logistiky – prechádza ním zhruba 30 % svetového námorného exportu ropy. Keďže neexistuje žiadna rýchla náhradná trasa pre také objemy, obchodníci okamžite zabezpečujú riziko nákupom futures kontraktov a tlačia ceny nahor. Stačí aj len hrozba narušenia – nie skutočné zastavenie dodávok.
Áno, je to reálny scenár pri vážnejšej eskalácii. Analytici (vrátane Bloomberg NEF) modelujú, že dlhšia blokáda Hormuzu alebo priamy vojenský konflikt môže posunúť ceny do pásma 80 – 91 USD za barel. Ak by sa naopak diplomatické rokovania posunuli vpred, trh by prirážku čiastočne vrátil a ceny by klesli.
Ak Brent ostane dlhší čas nad 70 – 72 USD, ceny na pumpách v EÚ by mohli vzrásť o rádovo desiatky centov na liter oproti situácii, keby ropa bola pri 60 – 65 USD. Presný dosah závisí od smeru EUR/USD kurzu, spotrebných daní a marží distribútorov. Na slovenských pumpách by sa to prejavilo s oneskorením 2 – 4 týždňov.
LPG má viacero zdrojov a dodávateľských reťazcov, takže krátkodobé výkyvy ropy sa prejavujú miernejšie. Ceny elektriny reagujú primárne na trh s plynom a emisnými povolenkami, nie priamo na cenu ropy – dosah je teda nepriamy a výrazne menší.
Z pohľadu bežného vodiča nie je panika na mieste. Prípadné zdraženie bude postupné – v horizonte týždňov, nie dní. Dôležitejší je pravidelný prehľad cien na pumpách a rozumné plánovanie tankovania, nie špekulatívne plnenie kanistrov.
Áno, OPEC+ má k dispozícii voľnú kapacitu produkcie a v minulosti viackrát reagoval na skokové zdraženie ropy. Ak by ceny rástli dlhodobo, kartela by mohol urýchliť plánované navyšovanie produkcie a zmierniť tlak na trhu. To by mohlo geopolitickú prirážku aspoň čiastočne kompenzovať.