Slovensko sa vo februári 2026 nachádza v historicky prvom stave ropnej núdze. Vláda uvoľnila 250 000 ton ropy zo strategických rezerv, premiér Fico hovorí o päťnásobne drahšom tranzite cez Chorvátsko a vodič pri pumpe stále platí rovnaké alebo vyššie ceny ako susedia. Ako je možné, že krajina, ktorá roky spracovávala lacnejšiu ruskú ropu Urals, z toho na čerpacích staniciach takmer nič nepocítila? A čo to znamená teraz, keď Družba nefunguje?
Koncom januára 2026 sa zastavili dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba — hlavnú zásobovaciu tepnu rafinérie Slovnaft. Slovenské ministerstvo hospodárstva očakávalo obnovenie toku v priebehu dní. Po troch týždňoch bez dodávok vláda 18. februára 2026 vyhlásila stav ropnej núdze — prvý v histórii Slovenska — a schválila uvoľnenie záchranných zásob pre Slovnaft.
Generálny riaditeľ Slovnaftu Gabriel Szabó ubezpečil verejnosť, že nedostatok palív na slovenskom trhu nehrozí. Firma každý deň potrebuje na plnú prevádzku 7 300 až 7 500 ton suroviny — uvoľnené zásoby teda pokrývajú zhruba mesiac. Medzitým rokuje o alternatívnych dodávkach cez chorvátsky terminál Omišalj a ropovod JANAF (Adria).
Príčina a zodpovednosť za trvajúci výpadok sú predmetom sporov medzi zainteresovanými stranami. Je dôležité rozlíšiť, čo je overený fakt a čo je politické vyhlásenie:
Roky sa hovorilo, že Slovensko má konkurenčnú výhodu vďaka prístupu k lacnejšej ruskej rope Urals, ktorá sa obchoduje so zrážkou voči cene Brent. V praxi sa táto výhoda na pumpách takmer neprejavila.
Kľúčovým mechanizmom bol tzv. solidárny príspevok — mimoriadna daň z nadmerných ziskov energetických spoločností zavedená na úrovni EÚ a implementovaná na Slovensku. Štát nastavil zdanenie rozdielu medzi cenou Urals a referenčnou cenou Brent na úroveň až 70 %.
Praktický dôsledok: akýkoľvek „bonus" zo spracovania lacnejšej suroviny bol takmer v celku odvedený do štátneho rozpočtu. Tieto prostriedky slúžili na sanáciu verejných financií a sčasti na dotovanie cien iných energií — nie na znižovanie cien benzínu a nafty.
Výpadok Družby vo februári 2026 odhalil naplno, čo odborníci varovali roky: Slovensko je logisticky uväznené. Jedna rafinéria, jeden dominantný pipeline koridor, žiadny priamy prístup k moru.
Premiér Fico na tlačovej konferencii 18. februára 2026 uviedol, že tranzit cez ukrajinskú Družbu stál Slovnaft zhruba 1 euro za tonu a JANAF (Adria) účtuje päťnásobne viac.
Urals sa od bežnej severoafrickej alebo blízkovýchodnej ropy líši zložením — má vyššiu hustotu a obsah síry. Rafinéria Slovnaft bola historicky optimalizovaná práve na Urals. Prechod na alternatívne zmesi si vyžiadal investície v stovkách miliónov eur. Tieto náklady sú priamo zahrnuté v prevádzkovej marži rafinérie a bránia výraznému zlacneniu palív aj pri teoreticky lacnejšej alternatívnej surovine. Ako tieto náklady ovplyvňujú výslednú cenu na pumpe, vysvetľujeme v článku Zloženie ceny pohonných hmôt.
Slovenský trh pohonných hmôt je príliš malý na to, aby fungoval izolovane od okolia. Slovnaft určuje veľkoobchodné ceny na základe kótovaných cien ropných produktov na burze v Rotterdame, nie na základe vlastných nákladov.
Ak by veľkoobchodné ceny palív na Slovensku klesli výrazne pod úroveň okolia, zahraniční dopravcovia by okamžite začali masívne nakupovať slovenské palivá na export. Zásoby by sa vyčerpali a ceny by sa vrátili na regionálnu paritu. Cenotvorba sa preto vždy pohybuje blízko európskeho priemeru.
Spotrebné dane a DPH tvoria na Slovensku viac ako 50 % výslednej ceny za liter pohonných hmôt. To je kľúčový faktor, ktorý ceny udržuje vysoko nezávisle od ceny suroviny. Detailný rozklad toho, z čoho sa skladá cena na pumpe, nájdeš v našom článku Zloženie ceny pohonných hmôt.
Ak ťa zaujíma konkrétne porovnanie cien medzi krajinami V4 a EÚ, pozri si náš pravidelne aktualizovaný prehľad cien palív v EÚ.
K 22. februáru 2026 Slovnaft čerpá zo strategických rezerv a rokuje o prvých dodávkach z Omišalj, ktoré sú plánované na druhú polovicu marca. Vstupné náklady na surovinu sa medzitým zvýšili odhadom o 10 – 15 % oproti štandardnému režimu cez Družbu.
Slovnaft avizoval, že zvýšené náklady krátkodobo do maloobchodných cien nepremieta a dočasne ich znáša vo vlastnej réžii. Pre vodiča pri pumpe to krátkodobo neznamená automatické zdraženie.
Štát zdanil rozdiel medzi cenou Urals a cenou Brent tzv. solidárnym príspevkom (windfall tax) až do výšky 70 %. Zľava z lacnejšej suroviny sa teda nepremieta do cien na pumpách, ale do štátneho rozpočtu. Paradoxne — Slovensko si zachovalo prístup k ruskej rope ako výnimku zo sankcií EÚ aj s argumentom pomoci spotrebiteľom, no spotrebiteľ z toho videl minimum.
Krátkodobú stabilitu cien na pumpách zabezpečilo obchodné rozhodnutie Slovnaftu — nie politický zásah vlády. Slovnaft avizoval, že náklady krátkodobo znáša sám. Vládne rozhodnutie o uvoľnení strategických zásob zabezpečilo fyzickú dostupnosť suroviny, nie cenovú stabilitu. Sú to dve odlišné veci.
Podľa ukrajinskej strany bol ropovod poškodený pri ruskom leteckom útoku 27. januára 2026. Premiér Fico tvrdí, že technická oprava bola hotová a Zelenskyj obnovenie toku politicky zablokoval. Žiadna z verzií nebola nezávisle overená treťou stranou. Slovensko má v tomto spore priamy ekonomický záujem, čo je pri hodnotení jeho vyhlásení potrebné brať do úvahy.
Vláda 18. februára 2026 schválila uvoľnenie 250 000 ton ropy zo štátnych hmotných rezerv formou pôžičky pre Slovnaft. Šéf Slovnaftu Gabriel Szabó uviedol, že to stačí zhruba na mesiac prevádzky — rafinéria potrebuje každý deň 7 300 až 7 500 ton suroviny. Zásoby treba vrátiť do 30. septembra 2026.
Krátkodobo nie — Slovnaft avizoval, že zvýšené náklady zatiaľ do maloobchodných cien nepremieta. Ak by výpadok Družby trval niekoľko mesiacov, tlak na zdraženie by narastal. Aktuálne ceny palív na Slovensku a porovnanie s okolitými krajinami sleduj priamo na Fuelky — prehľad cien v EÚ.
Poľský Orlen zásobuje obrovský domáci trh — úspory z rozsahu sú nesrovnateľné so Slovnaftom. Poľsko má priamy prístup k námorným terminálom, diverzifikované zdroje suroviny a nižšie spotrebné dane na palivá. Slovensko je naopak odkázané na jednu rafinériu, jeden dominantný pipeline koridor a vyššie daňové zaťaženie. Viac v našom porovnaní cien v krajinách EÚ.
Ukazovanie prstom na jediného vinníka je nepresné. Faktom je, že: vláda SR uprednostnila daňové príjmy z windfall tax pred znižovaním cien na pumpách, Chorvátsko využíva silné monopolné postavenie JANAF na vysoké tranzitné poplatky, geopolitická situácia definitívne vymazala cenovú výhodu ruskej ropy a Slovensko roky odkladalo diverzifikáciu zdrojov. Všetky štyri faktory pôsobia súčasne.
Stav ropnej núdze vo februári 2026 nie je len dočasná technická kríza. Je to dôsledok rokov odloženej diverzifikácie, cenotvorby závislej od jediného koridoru a daňovej politiky, ktorá pohltila cenovú výhodu lacnejšej suroviny skôr, než sa dostala k spotrebiteľovi.
Pre bežného vodiča krátkodobo neznamená automatické zdraženie — Slovnaft zvýšené náklady zatiaľ nepremieta do cien. Dlhodobo však platí, že štrukturálna závislosť na jedinom zdroji a koridore je riziko, ktoré sa vo februári 2026 naplno prejavilo.